Anton Krištín v podcaste rozpráva o tom, ako vieme vtákom pomôcť, a vysvetľuje, prečo vyhľadávame vtáčí spev a prečo by sme ich mali motivovať, aby s nami chceli žiť aj v mestách. 

Počítač, ktorý vie za sekundu urobiť v priemere desiatky biliárd operácií, vedci využívajú najmä na hľadanie vzorcov v množstve dát. Či už ide o lekársku diagnostiku, meteorologické snímky či inovácie v energetike.

„Ak má stroj dostatok dát na trénovanie a testovanie, dokáže odhaliť efekty, ktoré by mohli byť bežným ľudským okom prehliadnuteľné. Výhodou je aj to, že stroj sa nikdy neunaví a „baví“ ho prezerať dáta dvadsaťštyri hodín denne,“ hovorí Michal Pitoňák, ktorý je odborníkom na vysokovýkonné počítanie.

PERUN pracuje aj s modelmi umelej inteligencie a podľa Pitoňáka bude zaujímavé sledovať, ako sa bude táto technológia vyvíjať. Obavy, že by sa stala sebestačnou a ovládla ľudstvo, však nemá.

V rozhovore sa dozviete aj:

• ako rýchlo superpočítače starnú;
• prečo sa slovenské superpočítače volajú PERUN, Devana a Aurel;
• koľko pračiek spotrebuje toľko energie ako PERUN;
• či by mala mať každá krajina svoj superpočítač;
• či by mali byť veľké dátové centrá pod väčšou ochranou.

Len cesta za nimi jej trvala niekoľko týždňov, pričom niekoľko dní sa plavila na kanoe a kráčala pešo cez lesy. „V každom meste som si musela rozmeniť peniaze na drobné, čo bol vlastne kufor peňazí. V každej dedine, cez ktorú som prechádzala, som tiež musela navštíviť autority,“ hovorí vedkyňa, ktorá o svojom pobyte napísala knihu Hovor ústami Yaka, ktorá vyšla v knižnej edícii Denníka N.

„Keď som prišla do dediny, predstavila som sa a opýtala sa, či by boli okej s tým, že tam s nimi ostanem a budem sa od nich učiť. Dôvera sa potom buduje hlavne tým, že človek sa od ľudí neizoluje, ale aktívne sa zúčastňuje na ich živote a robí veci tak ako oni,“ hovorí Bombjaková.

Vďaka tomu, že chodila s miestnymi ženami zbierať do lesa jedlo, rybárčiť, starala sa o deti a učila sa ich jazyk, jej ľudia BaYaka poodkryli svoj spôsob života. Ten sa v mnohom odlišuje od nášho, keďže napríklad neuznávajú súkromné vlastníctvo, hromadenie statkov a súťaživosť považujú za trápnu.

Jeho prípad nie je verejnosti neznámy, autori známeho podcastu Vražedné psyché mu venovali jeden diel, a inšpirovali scenáristov seriálu Dunaj, k vašim službám k napísaniu postavy vraha Valeriána Furdeka.

Kniha Sadista Valerián Čunderlík, ktorej som autorom, prináša jeho skutočný osud. Čunderlíkov život skladám z archívnych materiálov, svedeckých výpovedí, vyšetrovacích spisov, ale aj z osobnej korešpondencie. Kniha čitateľa prevedie mysľou človeka, ktorý pod maskou elegána skrýval tvár krutého milenca.

Napriek tomu, že Nórska akadémia vied pripomína „elitný klub“, podľa Bátoru, ktorý v Nórsku študoval politológiu a získal aj doktorát, v tamojšej vede takmer neexistuje hierarchia. „To znamená, že ak máte dobrý nápad, pokojne pošlete svoju štúdiu aj veľkým vedeckým hviezdam,“ vraví vedec, ktorý pôsobí na Katedre politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.

Rovnostárstvo v škandinávskej spoločnosti, a najmä v Nórsku, pripisuje aj tomu, že v stredoveku tam počas morovej epidémie zahynula takmer celá aristokracia. „Potom tam dlho fungovali skôr slobodní sedliaci a na tom základe je založená spoločnosť, ktorá je práve preto rovnostárska. A to aj v modernej dobe, napriek tomu, že ide o kráľovstvo. Prejavuje sa to v spôsobe správania sa jedného k druhému a v tom, že ľudia sa jednoducho nevyťahujú,“ hovorí.

V rozhovore sa dozviete aj:

• aké sú podmienky na prijatie do Nórskej akadémie vied;
• či sú Slováci vo svete „intelektuálnymi otrokmi“;
• čo ťahá nórsku vedu dopredu, ak opomenieme peniaze z nerastného bohatstva;
• ako vnímajú škandinávske krajiny geopolitické napätie, na ktoré neboli zvyknuté;
• že nórčina je jednoduchší jazyk, ako sa zdá, najmä ak máte hudobný sluch.

Spiatočný let je podľa astronóma Jiřího Šilhu peknou fyzikou. Zem si teleso priťahuje späť k sebe a každá vesmírna misia sa končí vstupom do atmosféry. Najkritickejšie body všetkých misií, ktoré sa vracajú, preto predstavuje štart rakety a pristátie modulu s posádkou.

„Otázka, ktorá určuje našu pozíciu v rebríčku, je subjektívne zhodnotenie vlastného života zhruba tisícky respondentov. Na Slovensku je priemerné ohodnotenie šťastia približne 6,2 – 6,5 z 10,“ hovorí Nikola Kallová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied, ktorá sa zaoberá aj výskumom šťastia či kvality života.

Prečo ľudia práve takto hodnotia svoj pocit šťastia, sa síce bližšie nedozvieme, ale autori rebríčka sa to snažia vysvetliť ďalšími faktormi. Napríklad HDP krajiny, zdravotná starostlivosť či to, ako ľudia pristupujú k dobročinnosti a vnímajú korupciu vo svojej krajine.

V rozhovore s Nikolou Kallovou sa dozviete aj:

• ako sa v rebríčku šťastia odráža politická nestabilita;
• či rebríček skresľuje to, že v niektorých krajinách je neslušné sťažovať sa a v niektorých je divné, ak sa nesťažujete;
• prečo sú ľudia, ktorí pomáhajú iným, šťastnejší;
• ako vplývajú na pocit šťastia mladých ľudí sociálne siete a to, na čo ich využívajú;
• prečo sociálne siete zhoršujú život najmä mladým dievčatám v takzvanom „západnom svete“.

„S väčším množstvom svetla u nás dochádza k hormonálnym zmenám. Mení sa rovnováha medzi melatonínom a serotonínom a začína nás to ťahať k aktivite,“ hovorí klinický psychológ a psychoterapeut Adam Suchý.

Dodáva však, že prechodné obdobie býva náročné, lebo aj keď nás pekné počasie ťahá von, často sme po zime vyčerpaní a chvíľu trvá, kým naberieme energiu a prispôsobíme sa prechodným zmenám. Tým sa často pripisuje aj takzvaná jarná únava

„Týka sa to prechodu súvisiaceho so zmenou času aj zmenami pomerov tmy a svetla. Organizmus totiž nefunguje vždy tak, ako by sme chceli, keď naň kladieme vysoké nároky,“ hovorí psychológ s tým, že si často vyčítame, prečo už konečne nie sme plní energie, keď je vonku tak pekne. Začiatok jari podľa neho, naopak, treba vnímať ako prechodné obdobie, keď sa nám mení spánkový rytmus či hladiny energie a treba si počas neho dopriať aj oddych.

Zároveň pripomína, že nie pre každého je toto obdobie fajn. „Ak ste v depresii alebo máte nejaké iné psychické ochorenie, vidíte, ako sa všetko okolo prebúdza, ale vám to nejde. Začnete viac vnímať priepasť medzi šerom, ktoré vnímate vy, a ľuďmi v uliciach, ktorí vyzerajú, že im je lepšie a sú šťastní,“ hovorí Suchý s tým, že práve marec býva obdobím s najvyšším počtom samovrážd.

V rozhovore sa dozviete:

• ako na nás vplýva viac svetla, tepla a farieb v prírode,
• prečo sa na seba netreba hnevať, keď sme unavení, hoci je vonku pekne,
• čo je „sociálny jetlag“ ktorý na jar pociťujeme,
• ako sa nám na jar mení spánok,
• aký je rozdiel medzi mrzutosťou zo zlého počasia a problémom, ktorý treba riešiť s odborníkom.

„Ak nejaká liečba nefunguje, tak sa väčšinou postupuje k ďalšej terapii a potom k ďalšej, až sa dostupné možnosti minú,“ hovorí výskumníčka v oblasti onkológie Lenka Trnková, ktorá rezistenciu rakovinových buniek pri nádoroch prsníka skúma.

Bunky sa dokážu podanému lieku prispôsobiť aj pomocou mechanizmov, ktoré sú v zdravých bunkách potrebné.

„Napríklad pumpy, ktoré z bunky vypumpovávajú liečivo, sú v zdravých bunkách užitočné, pretože z nich dokážu dostať toxické látky, ktoré by ich inak poškodili,“ vysvetľuje vedkyňa.

V rozhovore sa dozviete:

• ako si rakovinové bunky zvykajú na liečbu;
• čo sú to genetické „vypínače“ a kedy fungujú v náš neprospech;
• prečo môžu genetické "vypínače" u jednovaječných dvojčiat fungovať rozdielne;
• prečo tieto procesy fungujú s pribúdajúcim vekom chaotickejšie.

Moderná veda však ukazuje, že aj keď sa o takéto monokultúrne púšte možno jednoduchšie stará, konečný vplyv na živočíchy, zadržiavanie vlahy či celkový zisk je takmer vždy horší, než keď sa na jednom mieste pestuje viacero druhov, prípadne rastliny s drevinami či so zvieratami.

V Arboréte Mlyňany dnes vedci na experimentálnom poli skúmajú prínosy agrolesníctva. Skombinovali agát, levanduľu a poľnohospodárske plodiny a sledujú, ako táto forma pestovania vplýva na okolitú prírodu, zadržiavanie oxidu uhličitého či kvalitu výsledných surovín.

„Agrolesnícke modely vám ornú pôdu o nejakú plochu zmenšia, v prípade nášho experimentu je to vlastne o štvrtinu, ale celkový ekonomický benefit býva 1,2 až 1,4-násobne väčší než v prípade pestovania nejakej plodiny na čistej ornej pôde,“ hovorí Peter Ferus z Oddelenia dendrobiológie Ústavu ekológie lesa SAV, ktorý projekt Living Lab vedie.

„Mnoho ľudí to ani nevie, ale vo svojich záhradkách taký malý inovatívny systém už pravdepodobne majú,“ dodáva vedec.

Systém, ktorý vedci navrhli, je zároveň regeneratívnym, čiže využíva bezorbové postupy, organické hnojenie a minimalizuje chémiu pri pestovaní.

V rozhovore sa dozviete:

• že inovatívne systémy vlastne pochádzajú zo stredoveku;
• prečo vedci vybrali do svojho systému práve agát;
• ako levanduľa ochraňuje rastliny pred škodcami;
• ako vplýva kombinácia stromov a plodín na ich kvalitu;
• čo si z tohto výskumu môžu zobrať malí záhradkári.

Ľudia, ktorí patrili do takzvanej kultúry lineárnej keramiky, boli v rámci svojej doby veľmi úspešní, no po približne štyristo rokoch sa vytratili.

O tom, čo sa v tom období dialo, nám môže viac prezradiť nález osemdesiatich piatich bezhlavých tiel, ktoré archeológovia našli v priekope oddeľujúcej jednu osadu od ďalších dvoch. Výskum vo Vrábľoch koncom minulého roka zaujal aj prestížny časopis Science.

„Prvá dôležitá otázka je, či tam vôbec došlo k násiliu. Chýbajú nám totiž lebky a práve na hlave sa v antropológii a archeológii najčastejšie nachádzajú stopy po smrteľných úderoch,“ hovorí antropologička a bioarcheologička Zuzana Hukeľová, ktorá nájdené kosti skúma.

Dodáva, že mohlo ísť aj o rituály spojené s vtedajšími klimatickými zmenami.

„Možno sa domáci potrebovali chrániť a verili, že ak niekoho alebo niečo obetujú, situácia sa napraví. My to dnes vnímame cez svoju perspektívu, keď už prírodným javom rozumieme. Oni však napríklad pri búrke nevedeli, čo ju spôsobuje: či sa niekto hnevá, či bude trvať večne alebo či ich zabije,“ vysvetľuje vedkyňa, ktorá pôsobí na Archeologickom ústave Slovenskej akadémie vied a na Univerzite v Kieli v Nemecku.

Takýto pocit ohrozenia v prípade dlhodobejších zmien mohol byť podľa nej spúšťačom rituálov a následných násilných udalostí.

„Jedna možnosť je, že sa to rozbehne a výrazne zmení trh práce. Druhá možnosť je, že sa ukáže, že ide o preceňovanú slepú cestu. Nie umelá inteligencia ako technológia, ale náš prístup k nej. Napríklad zistíme, že musíme nejako zmeniť jej architektúru, do ktorej sú už investované miliardy dolárov,“ vysvetľuje zakladateľ projektu Vedátor.

Hovorí aj o možnosti, že veľké jazykové modely prestanú byť lacnou zábavkou, a keď budete chcieť vedieť, ako uvariť zemiaky, budete sa to opäť pýtať Googlu. „Chatbot na to možno odpovie zaujímavejšie, ale energeticky to stojí osem- až deväťkrát viac,“ hovorí.

So Samuelom Kováčikom sme sa rozprávali aj o ďalších sľubných trendoch v medicínskom, vo vesmírnom či v energetickom výskume.

V rozhovore sa dozviete:

• ktoré lieky navrhnuté AI pôjdu do klinického testovania;
• ako môže génová terapia liečiť dedičné choroby či znížiť cholesterol;
• prečo od chatbotov dostanete lepšie odpovede, keď ste k ním slušní;
• ako môže zo škrtov v USA prosperovať európska a čínska veda;
• ako budú vyzerať vesmírne misie;
• či bude už konečne jadrová fúzia
• a aká je pravdepodobnosť, že v roku 2026 nájdeme dôkaz mimozemského života.

Väčšina z nich prichádza zo Slnka a cez všetko na Zemi prechádzajú nebadane, keďže s hmotou interagujú extrémne slabo.

Vďaka tomu vyzerajú v podstate rovnako a nesú tie isté informácie, ako keď sa narodili vo hviezdach či iných vesmírnych telesách. Na to, aby sme z nich vydolovali vzácne informácie, však potrebujeme neutrína zmerať.

„S experimentmi preto musíme ísť do podzemia, aby sme odfiltrovali väčšinu ostatných častíc, ktoré nedokážu prejsť masou hornín nad laboratóriom,“ hovorí fyzička a geologička Lívia Ľudhová, ktorá sa roky podieľala na talianskom podzemnom experimente Borexino a aktuálne zbiera dáta aj na detektore JUNO v Číne, ktorý je v prevádzke od leta 2025.

Keby sme viac porozumeli neutrínam, mohlo by to nám to napríklad pomôcť vysvetliť, prečo vo vesmíre takmer úplne prevažuje hmota.

„Stále nevieme, prečo sú veľké objekty stvorené len z hmoty a nie z antihmoty. Prečo nemáme napríklad antihmotové Slnko, stôl alebo mimozemšťanov. Teda v súčasnosti si myslíme, že ich nemáme, ale nevieme, kam antihmota zmizla,“ hovorí slovenská vedkyňa, ktorá pôsobí v GSI Helmholtz centre pre výskum ťažkých iónov v Darmstadte a je profesorkou na Univerzite Johannesa Gutenberga v Mainzi.

 V podcaste sa dozviete aj:

• ako neutrína menia „príchute“;
• prečo je problém namerať neutrína, ktoré vznikli pri Veľkom tresku;
• ako fyzikom napadlo, že množstvo vecí vo vesmíre sa dá vysvetliť neviditeľnými časticami;
• aké technológie boli vyvinuté kvôli neutrínovým detektorom;
• ako vyzerajú detektory v Číne, Taliansku či na Antarktíde.

Aj pri kúpe živého stromu sa však treba zamyslieť. „Nemá zmysel voziť živý stromček z Dánska či Írska do strednej Európy, pretože dopravou rastie jeho uhlíková stopa,“ hovorí vedec z Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene. Dodáva, že po Vianociach je stromček najlepšie spracovať tak, aby sa z neho oxid uhličitý uvoľňoval čo najpomalšie.

Vedec ďalej vysvetľuje, že keď stromček bez aklimatizácie prenesieme do prekúreného bytu a osekáme mu kmeň, rýchlejšie preschne a opadá.

„Treba si uvedomiť zásadnú vec: ten stromček je mŕtvy. Jeho životná púť sa vyrezaním jednoducho skončila. Ide o to, či sa my z neho chceme potešiť dlhšie. Vtedy mu môžeme pomôcť tým, že spravíme čerstvý rez, aspoň pár centimetrov na spodku kmeňa. Tým oživíme zaschnuté pletivá, ktoré tam zostali, a uvoľníme cesty pre vodu,“ hovorí ekológ.

V podcaste sa dozviete aj:

• či si môžeme spolu so stromčekom doniesť domov aj nejaký škodlivý hmyz;
• či má šancu prežiť stromček, ktorý si kúpite v črepníku a potom zasadíte;
• či sú farmy s vianočnými stromčekmi prospešné alebo škodlivé pre ekosystém;
• či je bežné, že ľudia rúbu ihličnany pred Vianocami načierno;
• prečo o vianočné stromčeky nemajú záujem lykožrúty;
• či sú slovenské ihličnany v strese a čo to pre ne znamená.

Zákony, ktoré určujú, či môžu fosílie končiť v súkromných zbierkach a či si človek môže nechať, čo nájde na svojom pozemku, sa však vo svete líšia.

„Otázka podľa mňa stojí skôr tak, že čo z tých nálezov zostane pre budúce generácie. Napríklad, či majiteľ ten materiál sprístupní vedeckému štúdiu alebo po svojej smrti umožní jeho presun do verejnej zbierky. Ak áno, tak to je super,“ hovorí paleontológ Matúš Hyžný z Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

V rozhovore sa dozviete aj:

• podľa čoho paleontológovia vedia, ako dinosaura poskladať;
• či mohol Triceratops vyzerať inak, ako si dnes myslíme;
• či je v poriadku, ak je v nákupnom centre kostra stará stopäťdesiatpäť miliónov rokov;
• prečo sme na Slovensku zatiaľ nenašli žiadneho dinosaura;
• čo má človek robiť, ak nájde fosíliu a nevie, či je chránená;
• o čom bola kauza, v dôsledku ktorej skončil brazílsky dinosaurus bez mena.

Aj keď pôvodne študovala matematickú analýzu, celú doterajšiu kariéru strávila v školstve.

Už 33 rokov vedie matematickú triedu na Gymnáziu Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici, ktorá je dnes poslednou svojho druhu na Slovensku.

„Mám veľmi ťažké srdce na školskú reformu z roku 2008, ktorá zredukovala počet hodín matematiky a prírodovedných predmetov. Zredukovala aj cvičenia z fyziky a jednoducho stopla rozvoj takej hlbšej vzdelanosti v prírodovedných predmetoch,“ hovorí Oravcová, ktorá so svojimi študentmi získala viacero ocenení na matematických olympiádach.

Hovorí, že práve na takýchto súťažiach si študenti budujú aj silné sociálne väzby a zážitky na celý život.

„Oni sú totižto veľmi vtipní ľudia. Ale je to asi spôsobené aj tým, že im už rozumiem, lebo spolu trávime veľa času. Napríklad sme cestovali vlakom a krájali sme si občianskymi preukazmi čokoládovú tortu, ktorú sme vyhrali v Bratislave v súťaži Matboj. Nemali sme na to iný nástroj, a tak sme si očistili občianske, ktoré vedia poslúžiť ako veľmi dobrý nožík.“

Eva Oravcová sa v roku 2025 stala laureátkou Ceny Dionýza Ilkoviča pre inšpiratívnych učiteľov, ktorí vzdelávajú mladých ľudí aj nad rámec povinného vyučovania a vedú ich k záujmu o vedu.

V rozhovore sa dozviete aj:

• ako matematika rozvíja kritické myslenie a schopnosť overovať si fakty,
• čo by učiteľka poradila rodičom, ktorí sú stratení v matematických úlohách svojich detí,
• či je v poriadku radiť sa o riešeniach príkladov s umelou inteligenciou,
• prečo neverí na „matematické bunky“, ktoré buď človek má, alebo nemá,
• že matematiku sa človek môže učiť aj v dospelosti, podobne ako nový cudzí jazyk.

„Ľudia míňajú extrémne veľa peňazí len preto, že im influenceri sľubujú jednoduché riešenie problému, ktorý ich trápi. Práve keď niečo vyzerá príliš jednoducho, treba mať v hlave výkričník a začať si overovať, či to tak naozaj môže byť,“ hovorí pedagogička a vedkyňa, ktorá pôsobí na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského.

V roku 2025 ju časopis Forbes zaradil do rebríčka top influencerov Slovenska za to, že svojím obsahom prispieva k zvýšeniu vedeckej gramotnosti a lepšiemu pochopeniu zdravia.

Po videách o trendoch, ktoré nefungujú, ju niektorí influenceri konfrontovali. „Ľudia sú veľmi citliví na to, keď im niekto kazí biznis,“ hovorí s tým, že sa v takýchto prípadoch snaží viesť debatu a pýtať si štúdie, ktoré by účinnosť produktov potvrdzovali.

„Naposledy, keď som mala takýto problém, mi ten človek poslal screenshot z Chatu GPT.“

V rozhovore sa dozviete aj:

• prečo môžu byť vaginálne sprchy nebezpečné,
• ako telo rozseká kolagén na nespoznanie,
• ako vníma propagovanie rôznych diagnostických testov a meraní,
• prečo fráza „mne to funguje“ neobstojí,
• ako reaguje na nenávistné reakcie na sociálnych sieťach.

Pri zefektívňovaní akútnej liečby cievnych mozgových príhod, keď o ďalšom živote pacienta rozhodujú minúty, sa preto riadi dátami. Tie s kolegami roky systematicky zbiera.

Vďaka nim vieme, že čas medzi pacientovým príchodom do nemocnice a podaním liečby, je dnes na Slovensku v priemere 30 minút.

„Na polhodinu sme sa dostali práve vďaka tomu, že sme začali zbierať údaje o našej práci. Ešte nedávno sme mali čas okolo hodiny,“ hovorí prednostka Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach.

„Zamysleli sme sa nad tým a na základe nazbieraných údajov zmenili manažment liečby a postupy v nemocnici. Vďaka tomu sme to skrátili o polovicu,“ vysvetľuje Gdovinová, ktorá ako prvá žena na Slovensku, získala titul profesorky v odbore neurológia.

V roku 2025 bola finalistkou ocenenia ESET Science Award v kategórii Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku, v rámci ktorej získala Cenu verejnosti.

V rozhovore sa dozviete aj:

• aké príznaky cievnej mozgovej príhody netreba podceňovať;
• čo je častým dôvodom ochorenia u mladých ľudí;
• na aké problémy narážajú pacienti pri rekonvalescencii;
• ako sa vedci a lekári snažia zrýchliť čas, za ktorý sa človek dostane do nemocnice;
• aké údaje im chýbajú.

Aj keď v prípade spomenutej väzňovej dilemy je najvýhodnejšou stratégiou zrada, matematička Hana Krakovská hovorí, že na podobných úlohách sa vieme naučiť i to, ako spolupracovať lepšie.

Aj v bežnom živote podľa nej platí, že ľudia sa v dôsledku sebeckého a čisto racionálneho správania nakoniec ocitnú v horšej sociálnej situácii. Rovnako sa to prejavuje napríklad v medzinárodnej spolupráci medzi štátmi. "Jednotlivé krajinu sa totiž často snažia maximalizovať svoj individuálny profit, ale vo výsledku to vedie iba k horšej situácii pre všetkých," vysvetľuje vedkyňa, ktorá teóriu hier skúma na Ústave merania Slovenskej akadémie vied a dokončuje doktorandské štúdium na Lekárskej univerzite vo Viedni.

V rozhovore sa dozviete aj:

• ako sa teóriou hier riadi evolúcia;
• ako sa dá využiť pri liečbe rakoviny;
• ako sa matematikou dá vysvetliť existencia daňových rajov;
• ako vplývajú na rozhodovanie a férovosť kultúra či veľkosť skupiny;
• prečo sú lovci veľrýb štedrejší;
• aké stolové hry sa hrávajú matematici.

• čo sa zmenilo od čias, keď možný nález života vo vesmíre oznamoval Bill Clinton,
• ako si astrofyzik predstavuje mimozemský život,
• ako vníma nového riaditeľa NASA, ktorý je zároveň ministrom dopravy,
• prečo bude ďalší človek na Mesiaci pravdepodobne z Číny,
• či sú pilotované lety do vesmíru skôr súbojom ega než vedou,
• či hľadáme život aj mimo našej Slnečnej sústavy.

Viac než rok v izolácii mu vynahradzujú pohľady na zamrznutú krajinu, či tisíce tučniakov, ktoré žijú v susedstve.

„Často sa pozastavím nad tým, že sa pozerám na niečo, čo som nikdy predtým nevidel a čo väčšina ľudí nikdy v živote nezažije na vlastnej koži. Keď sa vrátim, tak mi na to ostanú spomienky do konca života, ale myslím, že časom mi to celé aj tak bude pripadať surreálne,“ hovorí Müller. 

"Nie je to ľahká súťaž. Porotcovia vám dávajú spätnú väzbu, ktorá je často oveľa tvrdšia, než by ste chceli. Nie každý to vie spracovať," hovorí Boris Vavrík, ktorý sa od roku 2010 venuje generáciám súťažiacich stredoškolákov ako tímlíder.

Vavrík hovorí, že fyziku bežne využíva aj v každodennom živote. „Hrám squash, a keď viem, ako funguje trenie či energia, tak napríklad viem, ako dodať loptičke potrebnú energiu, ako zabrzdiť, aby som si neublížil. No a pri umývaní riadu si napríklad spomeniem na povrchové napätie. To je kľúčom k tomu, aby šla mastnota dobre dole. So zvyšujúcou sa teplotou klesá, a preto sa umýva teplou vodou.“

„Ony sú nastavené tak, aby s nami súhlasili a aby nás poľutovali. To je, samozrejme, niekedy fajn, ale nie vždy to prináša riešenie reálneho problému,“ hovorí Vladimír Šucha, ktorý pôsobí na Európskom univerzitnom inštitúte vo Florencii, kde sa venuje vplyvu umelej inteligencie na spoločnosť.

Knihu objednávajte na https://obchod.dennikn.sk

Biochemik Pavol Čekan vidí jeden z problémov v nedostatku národných klinických štúdií. „Vo vyspelom svete je úplne bežné, že pri určitom type rakoviny býva aj tretina až polovica pacientov liečená práve cez ne,“ hovorí zakladateľ firmy Multiplex DX, ktorá vyvíja diagnostické testy na onkologické ochorenia.

„Čím viac máte v roku tropických dní, tým viac sa zhoršuje prístup ľudí k pitnej vode a aj ľudia, ktorí tento prístup majú, sa jednoducho častejšie pozabudnú a pijú málo,“ hovorí urológ Ján Švihra, ktorý na štúdii o klíme a urolitiáze – teda prítomnosti kameňov v obličkách a močových cestách – spolupracoval so Slovenským hydrometeorologickým ústavom.

Na to, ako si ľahko a rýchlo overiť, či pijeme dosť, má jednoduché riešenie. „Keď je moč svetložltý, je to dobré, keď je číry, pijeme veľa, a keď je tmavý, pijeme málo.“

Knihu kupujte tu.

"Keď som nastúpil na SAV, tak som nemal ani normálnu stoličku. V kancelárii bola iba taká polorozpadnutá z päťdesiatych rokov. A tak som na ďalšie Vianoce dostal od manželky stoličku, na ktorej sedím dodnes," spomína na časy, keď Agentúra na podporu vedy a výskumu (APVV) nevypisovala výzvy a letenku do CERN-u musel platiť zo svojich.

"Aj keď niektoré názory počuť viac, neznamená to, že sú silnejšie. No a rozhodne nie sú správnejšie, pretože jednoducho nie sú ničím podložené. Sú vymyslené a je na to aj technický termín. Sú to somariny. To je všetko," hovorí Hromádka o diskusiách, či je očkovanie nebezpečné.

*Vedecký podcast N2 mení od júna názov na Zvedavosť. Nájdete ho každé dva týždne na tomto mieste, ktoré takisto mení názov z Denník N Podcasty na Zvedavosť.*

Herec Štefan Lux mieri v roku 1936 do Ženevy, aby vyjadril svoj protest proti nacistickému Nemecku. Poľská fotografka Faye Schulman sa pridáva k partizánom a zakopáva v roku 1943 cenné negatívy. Trnavský rodák a spisovateľ Alfréd Wetzler s Rudolfom Vrbom utekajú v roku 1944 z koncentračného tábora, aby o ňom podali správu.

Anna Podmanická, ktorá je študentkou Gymnázia Jura Hronca v Bratislave, a jej kolega Tomáš Čermák z Česka mali nápad, ako vodu efektívnejšie čistiť.

V apríli sa vďaka prvým prototypom čistiaceho systému s názvom PURA stali celosvetovými víťazmi v environmentálnej súťaži The Earth Prize.

Spolu dnes hovoríme aj o tom, ako dcérine sluchové postihnutie ovplyvňuje ich život, aj ako nám pomáha zdieľaná skúsenosť niekoho iného, kto si podobnú cestu ako my už prešiel.

Milé obrázky, ktoré vyzerajú ako z kreslených filmov Cesta do fantázie či Môj sused Totoro, však opäť otvorili otázky, kde je hranica medzi inšpiráciou a krádežou duševného vlastníctva, či sa dá jeho ochrana vôbec dosiahnuť a z čoho by sa mala umelá inteligencia vlastne učiť.

"Samotný autorský štýl nie je chránený autorským právom. Obmedzila by sa tým totiž sloboda tvorby, keďže je veľmi ťažké zadefinovať, čo tým štýlom vlastne je," hovorí právnik a výskumník Matúš Mesarčík.

Obrovský skok CO2 spôsobil napríklad permské vymieranie, počas ktorého život na Zemi takmer zmizol.

„Keby ste žili počas permského vymierania, tak si to ani neuvedomíte, lebo trvalo tisíce až desaťtisíce rokov. Dnes hovoríme o rýchlych zmenách nárastu oxidu uhličitého len od čias priemyselnej revolúcie,“ hovorí vedkyňa.

Elon Musk, ktorý má zoštíhlenie štátnej správy na starosti, dnes hovorí o predčasnom ukončení prevádzky Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS, uráža bývalých astronautov, no zároveň tvrdí, že čochvíľa budeme lietať na Mars.

„Už v roku 2016 som na konferencii počula Muskove sľuby o tom, že na Mars pôjdeme myslím v roku 2024. Ako vedcom nám bolo jasné, že to nie je realistická vízia,“ hovorí astrobiologička Michaela Musilová, ktorá s NASA roky spolupracuje a pre agentúru viedla niekoľko simulovaných marťanských a mesačných misií.

(https://dennikn.sk/blog/4468006/dana-freyova-v-dasato-clovek-nemusi-byt-talentovany-na-to-aby-spieval-tancoval-alebo-maloval/) 
Prajem inšpiratívne sledovanie a nezabúdajte, že ❤️DÁSATO.

„Predtým trvalo niekoľko desaťročí, kým sa zo základného výskumu dostalo nejaké nové liečivo do klinických testov. V súčasnosti idú napríklad ďalšie imunoterapie do klinických testov omnoho rýchlejšie, keďže vedia využiť skúsenosti z predošlých výskumov v tejto oblasti,“ vysvetľuje molekulárny biológ.

Podľa neuroimunológa Norberta Žilku však ľudia zvyknú podceňovať aj tie. Práve skorá diagnostika pritom dáva pacientovi nádej na čo najefektívnejšie spomalenie ochorenia.

„Myslím, že tu sú najdôležitejším faktorom rodina a priatelia, ktorí toho človeka poznajú najlepšie. Žijú s ním desiatky rokov a zrazu vidia, že niečo je inak,“ vysvetľuje Žilka, ktorý so svojím tímom pracuje na vakcíne proti ochoreniu.

Poznámka: Ospravedlňujeme sa za nižšiu kvalitu zvuku v niektorých pasážach rozhovoru. Je spôsobená chybným nastavením pri nahrávaní. 

Radana Deščíková z Nadácie Pontis nás prevedie touto témou a objasní, ako sa posudzujú žiadosti o granty v Nadácii Pontis a či je výber profesionálny a etický.

Knihu môžete kúpiť v obchode Denníka N.

Vďaka meraniam odborníčka z Kliniky detskej chirurgie NUDCH odhaľuje a pomáha riešiť rôzne rastové patológie. Napríklad takzvanú „zležanú hlavičku“ bábätiek či preliačený hrudník, ktorý často vzniká najmä u chlapcov, čo rýchlo narastú.

Knihu si môžte kúpiť v obchode Denníka N.

Čekovská a Knotková pretavili Woolfovej vizionárske myšlienky do operného sveta a na objednávku Národního divadla Brno spoločne stvorili operu Here I am, Orlando. V rozhovore opisujú tvorivý proces, akým sa Woolfovej literárny materiál premieňal na ich spoločnú hudobnú a scénickú poéziu, ktorá skúma hranice pohlavia, lásky a umenia. Zároveň sa dotkneme toho, ako umenie a tvorivosť dokážu rozširovať naše chápanie sveta, ako aj nás samých.

„Celá naša flóra sa vyvíjala v mierne odlišných podmienkach, než sú tie dnešné,“ hovorí botanik a riaditeľ Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV Jaromír Kučera. Dodáva, že dnes trvá „leto“ približne o dva mesiace dlhšie než pred sto rokmi, aj preto sa napríklad stihne narodiť viac generácií škodcov.

Klimatické modely pritom ukazujú, že teplota bude naďalej stúpať a rastlinné spoločenstvá sa budú aj bez nôh relatívne rýchlo posúvať smerom k pólom. Podľa botanika by do konca storočia mala byť klíma na Slovensku podobná tej, aká je dnes v Severnom Macedónsku.

„Rada hovorím, že ja už asi tú Nobelovu cenu nedostanem, ale stále verím, že vychovám niekoho, kto ju získa,“ dodáva dodáva vedkyňa, ktorá je vedúcou translačného výskumu neurodegeneratívnych ochorení na Druhej neurologickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského.  

Zoznámiť sa s ich tvorbou môžete aj v kurátorsky zostavenom playliste na YouTube.

Festivalový denník Pohody vzniká v spolupráci Denníka N a hudobného portálu Moja Muzika. Otváracím štvrtkovým dňom Pohody vás prevedú Edo Kopček, Oliver Rehák a Michal Frank. 

Začiatkom júla bolo aj vďaka jej práci potvrdené, že na Slovensku sa usídlil ázijský komár tigrovaný, ktorý prenáša napríklad horúčku dengue.

Napriek tomu však Čabanová komáre, pravdepodobne ako jedna z mála ľudí, zbožňuje.

„Pre slovenský diskurz je charakteristické, že si to myslíme o ‚tých druhých‘, lebo ‚my‘ by sme ako racionálni ľudia predsa nikdy niečo také neakceptovali,“ hovorí Želinský.

„Ale myslím, že úplne každý vie v hĺbke frustrácie do istej miery uveriť v nejakú záchranu sveta cez radikálne konanie alebo doslovné nasledovanie lídra.“

Vedkyňa a poetka sa venuje rozličným starým jazykom a minulý rok spolupracovala s egyptológmi Martinom Odlerom a Silviou Štubňovou Nigrelli na historicky prvom preklade staroegyptskej ľúbostnej poézie do slovenčiny. Ten vyšiel v zbierke pod názvom V severnom vetre čítaš správy ďaleké.

Z jeho štúdie o veku prvorodičiek na Slovensku vyplýva, že počas obdobia 1993 – 2022 sa priemerný vek žien pri prvom pôrode zvýšil z 22,4 roka na 28,3 roka.

Vedec pôvodom z Košíc sa takmer každoročne počas antarktického leta vracia na českú polárnu výskumnú stanicu, ktorá je na Ostrove Jamesa Rossa, aby sledoval, ako sa rastliny dokážu prispôsobiť nehostinnému a rýchlo sa meniacemu prostrediu.

Svojím nastavením sprístupňuje tento slovenský hudobný klub živú muziku nielen mladým ľuďom, začínajúcim talentovaným kapelám pomáha nájsť svoje prvé publiká, fajnšmekrom plní sny a renomé si získal medzi svetovými muzikantmi a ich manažérmi. Al di Meola využil vlani priestory Blue Note na zohratie sa so svojou kapelou pred európskym turné, pre Laca Décziho je to pravidelná zastávka na nekonečnom turné. 

Mnohé z toho by za 15 rokov existencie nebolo možné bez publika, ktoré často cestuje do Nového Mesta nad Váhom kvôli koncertom z Prahy, Brna, Ostravy a celého Slovenska.

"Na začiatku to všetko nebolo v pláne, prišlo to až časom," hovorí Tibor Zelenay, dramaturg novomestského hudobného klubu Blue Note a zároveň organizátor Open Jazz Festu.

Nesplným snom je klubový koncert Mira Žbirku. V máji v Blue Note vystúpi Mike Stern.

Od svojho začiatku podporuje medzinárodnú spoluprácu a cirkuláciu slovenskej nezávislej hudby. Šiesty ročník sa uskutoční 25. – 27. apríla v Novej Cvernovke, prinesie pestrý hudobný i edukačný zážitok s umelcami a rečníkmi z rôznych častí sveta. Hosťom tohto dielu podcastu Moja Muzika je riaditeľ festivalu Sharpe Michal Berezňák.

Pred dvoma rokmi sa rozhodla vydať cestou sólistky a k inštrumentu pripojila aj spev. Publikum na koncertoch ju nateraz poľahky identifikuje podľa gitary v ruke, neprehliadnuteľného zamatového saka a bosých nôh. Zo svojej originálnej tvorby publiku predstavila single Homeless a Set Me Free, ktoré by mohli byť súčasťou nejedného rockového album 60. či 70. rokov.

Zároveň si pozvali ako hostí spevákov z metalcorových Etterna (Ady Hnat) a Gothic metalových Gloom (Martin Pazdera).

"Mám veľmi rád, keď sa stretneme členovia viacerých kapiel na pive. Na albume máme hostí, pretože chceme ukázať, že medzi nami v metale nejde o konkurenciu, ale presne naopak – o to, že sme jedna veľká rodina. Jednoducho, chceme vás na našom albume, lebo ste dobrí."

Spevák Peter Hajdu a gitarista Pavol "Demo" Demek v podcaste zároveň priznávajú, že majú radi atmosférické kapely. Svojou hudbou chcú ale robiť hlavne "hluk". 

V 6. epizóde sa pozrieme aj na to, ako fungujú školy pri udržiavaní identity, ako sa rozlišuje humor rôznych národností a prečo niekedy netreba hľadať odkazy o predkoch online, ale stačí sa pozrieť do zrkadla. Vyberieme sa do Komárna, preletíme tisícročnú históriu Uhorska, objavíme tu však aj iné národnosti. Spýtame sa na to, kto boli čajkári a kde sa modlili. A rozoberieme aj korene často zamlčované. 

Podcast Tajné Korene vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a Nadácie Milana Šimečku a v spolupráci s Denníkom N.  

V 5 epizóde podcastu Tajné korene vďaka Táni Pauhofovej otvoríme tému čiastočných koreňov  a zoberieme si k srdcu úlohu, ktorú nám známa herečka uložila, zistiť čo najviac o slovenských Chorvátoch. Vydáme sa pátrať do Jaroviec, objavíme výnimočný cintorín a na vlastné uši zistíme, čo sú „ljubavy“. Prelúskame aj históriu, zistíme kedy a prečo na naše územie prišli Chorváti a neobídeme ani chorvátskych šľachticov, ktorých mená sa spájajú s najznámejšími budovami na Slovensku.

Viac hudobných podcastov, rozhovorov, noviniek zo slovenskej hudobnej scény aj informácie o koncertoch a festivaloch vrátane Koncertnej Mapy Slovenska nájdete na našom webe mojamuzika.dennikn.sk

Viac hudobných podcastov, rozhovorov, noviniek zo slovenskej hudobnej scény aj informácie o koncertoch a festivaloch nájdete na našom webe mojamuzika.dennikn.sk

„Pre nikoho nie je dobré, aby ste sa všetkých potrieb vzdali a sústredili sa len na dieťa. Nevytvára to dobré podmienky na to, aby sa dieťa naučilo vnímať aj potreby iných ľudí.“

Podcastom sprevádzajú Michal Červený a Rasťo Kačmár z Denníka N.

Podcasty budú od najbližšej epizódy vychádzať len na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach a v aplikácii Denník N.

Rozhovory nájdete najskôr na webe dennikn.sk. Podcasty môžete zadarmo počúvať vďaka predplatnému, ktoré si kúpite na predplatne.dennikn.sk.

Sledovať nás môžete aj na Instagrame.

V ďalšej časti sa budeme rozprávať o strate dieťaťa a potratoch.

Ak sa vám podcast páči, sledujte na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach a dajte nám vo vašej aplikácii hodnotenie.

Je dobré si robiť srandu z predsudkov o Židoch a vôbec, odkiaľ tieto predsudky pochádzajú? Cez príbeh Michaela Szatmáryho, jeho vtipné glosy a rozprávanie o živote moderného Žida na Slovensku sa dostaneme aj k histórii Židov u nás. Prečo vôbec prišli Židia na naše územie a prečo bol svet pre nich v priebehu dejín taký nebezpečný? Pozrieme sa na konferenciu kde sa stretli najvplyvnejší Židia Uhorska a obrovské zmeny, ktoré pre Židov na našom území priniesla. Nevyhneme sa ani druhej svetovej vojne, Holokaust priblížime až nebezpečne blízko a hovoriť budeme aj o generačnej traume.

Podcast Tajné Korene vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a Nadácie Milana Šimečku a v spolupráci s Denníkom N. 

Podcast vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a Nadácie Milana Šimečku a v spolupráci s Denníkom N.  

Novú epizódu podcastu publikujeme každý štvrtok a preplatitelia Denníka N si ho môžu vypočuť v pred-premiére každý pondelok. 

Všetky naše hudobné podcasty nájdete aj na adrese www.mojamuzika.dennikn.sk, vrátane hudobných noviniek, rozhovorov nielen s muzikantmi, ale aj ľuďmi z našej hudobnej scény, pravidelnú Koncertnú mapu Slovenska a podrobné informácie o koncertoch a festivaloch. 

V epizóde sa spýtame aj na to, kto sme my – Slováci, aké máme korene. Kto žil v „zemi levov a divočiny“ spolu so Slovanmi? Prečo nie je dnešná multi-kulti spoločnosť ničím novým, kto nám „daroval“ Jánošíka a vďaka komu máme lečo? To všetko preberieme v prvej epizóde naratívneho podcastu Tajné Korene.

Podcast Tajné Korene vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a Nadácie Milana Šimečku a v spolupráci s Denníkom N. Jeho autorkou je Katarína Urban Richterová.

Ako sa pracuje v takejto atmosfére, čo spôsobujú verejné útoky politikov na mimovládny sektor a ako vnímajú aktuálnu situáciu napríklad organizácie, ktoré sa venujú práci s LGBTI minoritou? Spýtame sa aj na financie v neziskovom sektore a prečo sú 2 percenta z daní pre organizácie také dôležité. A vôbec, prežije neziskový sektor? 

Podcastom vás budú sprevádzať Rasťo Kačmár a Michal Červený z Denníka N, dvaja čerství otcovia.

Podcasty budú neskôr vychádzať len na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach.

Rozhovory vychádzajú najskôr ako článok na webe dennikn.sk. Podcasty môžete zadarmo počúvať vďaka predplatnému, ktoré si kúpite na predplatne.dennikn.sk.

Sledovať nás môžete aj na Instagrame.

V ďalšej časti sa budeme rozprávať o pôrode.

Ak sa vám náš podcast páči, začnite nás sledovať na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach a pomôže nám, keď nám vo vašej aplikácii dáte hodnotenie.

"V spojení so záhadnosťou pyramíd, slnečnou krajinou a modrým Nílom je to celé fascinujúce," hovorí vedec z Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied, ktorý je jedným z dvoch vedúcich poľsko-slovenského výskumu v egyptskom Tell el-Retábí.

Spýtame sa aj na obdobie sviatkov. Bilboardy a reklamy nám vykresľujú pohodu a šťastie v rodinnom kruhu, ktorú však nie všetci zažívame. Ako si spraviť sviatky príjemnými pre všetkých, rodičov aj deti? Ako sa vyhnúť hádkam, úzkosti, či dokonca horším pocitom a čo robiť v krízových situáciách? V epizóde si povieme pár rád ako udržiavať doma pohodu, nielen počas sviatkov.

Odborníčka približuje, že deti by sa mali zamyslieť, čo by mohlo potešiť ich blízkych, a odporúča, aby to bola napríklad vyrobená vec.

Dnes jej však bežne venuje aj dlhé večery a víkendy, počas ktorých pripravuje chemické talenty na domáce i medzinárodné súťaže. V roku 2023 získala Cenu Dionýza Ilkoviča pre inšpiratívnych učiteľov, ktorí vzdelávajú mladých ľudí aj nad rámec povinného vyučovania.

V rozhovore vysvetľuje, kde všade sa dajú takéto premeny využiť v praxi, ale aj to, čo majú spoločné veda a tenis.

Kúpiť si ju môžete tu: https://obchod.dennikn.sk/show/1458/pohyb-je-liek

Ako sa na ňu pozerajú dnešní mladí ľudia? Vidia ju okolo seba, zažívajú ju na vlastnej koži, tolerujú ju, či dokonca správajú sa aj oni korupčne či neeticky? O korupcii – vo veľkom aj malom, o neetickom správaní, šedých zónach morálnych kompromisoch, ale aj o tom, ako rozmýšľať a hovoriť o korupcii nám povedia v najnovšej epizóde podcastu Krajina Mladých – mladí ľudia z Bardejova a odborníčky na korupciu.  

Michal Červený sa rozpráva s Adelou Vinczeovou a Tomášom Mihalíkom, silovým a kondičným špecialistom. Knihu si môžete kúpiť v predpredaji tu: https://obchod.dennikn.sk/show/1458/pohyb-je-liek

Podcastovú sériu „Bezpečnostný kompas“ pripravuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rámci dotačného programu. Za obsah podcastu je výlučne zodpovedné Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Izraelský šéfkuchár Boaz otvoril v Bratislave kóšer reštauráciu Sababa v štýle blízkovýchodného fastfoodu. Pozval nás do kuchyne a pripravil nám tú najväčšiu izraelskú klasiku.