Dozviete sa o letcovi, ktorý zahynul pri svojom 31. bojovom lete, o mladíkovi, ktorý utiekol z väzenia len preto, aby sa dostal do prvej línie, aj o vojnovom hrdinovi, ktorému po roku 1948 vzali hodnosť, kariéru aj možnosť slúžiť vlasti. Tri príbehy z trinástich, ktoré dokazujú, že aj malé regióny ukrývajú veľké dejiny. Sú to príbehy odvahy, obetí a ľudí, ktorých osudy by vydali na niekoľko filmov.

Janina Lewandowská mala byť klaviristkou. Namiesto toho si zamilovala lietanie. Ako prvá žena v Európe skočila padákom z výšky 5000 metrov – v čase, keď bola obloha výsadou mužov. Bola pilotkou, výsadkárkou a dcérou významného poľského generála.

Prečo sa o nej celé desaťročia takmer nehovorilo? Ako sa jej osud navždy spojil s Katyňou? A prečo je jej príbeh dodnes taký výnimočný?

🎧 V novom podcaste JOJHistory sa s bádateľkou a bývalou výsadkárkou Svetlanou Tomanovou rozprávame o žene, ktorá predbehla svoju dobu, no napriek tomu sa na ňu takmer zabudlo.

Obyčajný človek sa v ňom dostane k obchodu starej vdovy. Nie preto, že by bol schopnejší. Nie preto, že by si to zaslúžil. Ale preto, že mal správne kontakty a správnych príbuzných.

A presne tak fungovala arizácia aj v realite. Štát pripravil Židov o možnosť podnikať a ich majetok následne prevádzal na nových majiteľov. Často rozhodovali známosti, lojalita k režimu či obyčajná chamtivosť.

Koľko obchodov, dielní a firiem takto zmenilo majiteľov? Kto na arizáciách profitoval? A ako fungoval systém, ktorý z diskriminácie urobil legálnu krádež?

O arizáciách na Slovensku hovorí historik Ján Hlavinka.

Ilava nebola klasickým väzením, ale miestom, kde sa ľudia ocitli na základe rozhodnutia úradov. Väzni žili v izolácii, bez kontaktu s rodinou a bez základných práv. Príbeh Márie Janšákovej odhaľuje aj to, ako režim využíval tlak na rodiny a blízkych. Podcast s historičkou Marínou Zavackou približuje nielen jej osud, ale aj širší obraz fungovania tohto tábora.

• Ako fungoval systém, v ktorom človek skončil vo väzbe bez súdu a bez rozsudku?
• Prečo odviedli Máriu Janšákovú priamo z domu – a čo jej vlastne kládli za vinu?
• Prečo sa z Ilavy stal nástroj zastrašovania celej spoločnosti?
• Kto všetko sa do tábora dostával – len politickí odporcovia alebo aj „obyčajní“ ľudia?
• Ako sa dalo zneužiť udanie či osobný konflikt na to, aby niekto skončil za mrežami?
• Aké podmienky čakali väzňov a prečo bola izolácia taká účinná?
• Ako väznenie jedného človeka ovplyvnilo jeho rodinu a každodenný život doma?
• Prečo sa ľudia po prepustení báli hovoriť o tom, čo zažili?
• Ako sa príbeh Márie Janšákovej podarilo zachytiť a prečo sa naň tak dlho zabúdalo?
• Prečo je dnes dôležité tieto príbehy znovu pripomínať?

Pavel Kučera prežil Bergen-Belsen ako malé dieťa. Dodnes hovorí, že prežil aj vďaka svojej mame – tej, ktorá mu aj v najväčšom strachu dokázala dať pocit bezpečia, nádeje a istoty.

Členovia Einsatzkommanda 14 privádzajú zaistených ľudí. Je medzi nimi aj 7-ročný chlapček.

Všetkých ich postupne zastrelia a nahádžu do hromadného hrobu.

Na strane vrahov stojí aj bývalý povstalec, 21-ročný Oskar Bubeň. Oficiálne slúži v jednotke ako šofér. Po vojne sa však prizná k vražde dvoch z týchto popravených ľudí. Neskôr svoju výpoveď odvolá. 

Práve o ňom, o jeho osude, o tom, čo vieme a nevieme, a prečo je dôležité túto tému otvárať, sme sa v History podcaste rozprávali s historikom, ktorý sa dlhodobo venuje obdobiu SNP, represáliám a povojnovému vyrovnávaniu sa s minulosťou, Jánom Hlavinkom, ktorý pôsobí na Historickom ústave SAV. 

V History podcaste hovoríme s archeológom Branislavom Kovárom z Archeologického ústavu SAV. 

Z Mníchovskej dohody vyplynula aj tzv. Viedenská arbitráž, v ktorej si zasa na celý juh Slovenska a celú Podkarpatskú Rus nárokovalo Maďarsko.

Ako ale obdobie pred Mníchovskou dohodou a po nej vnímali vo Veľkej Británii?

Aké boli vzťahy Veľkej Británie a Československa pred rokom 1938?

Prečo bolo Československo považované u Britov za exotickú krajinu?

V čom sa britskí politici mýlili pri odhade Adolfa Hitlera a Benita Mussoliniho?

Čo bolo pre vtedajšiu britskú spoločnosť takým strašiakom, že väčšina ľudí podporovala podpis Mníchovskej dohody?

Prečo niekoľko desiatok bežných Britov prišlo po podpise Mníchovskej dohody pomáhať ľuďom do Československa?

Pozvanie do History podcastu prijal veľvyslanec Veľkej Británie na Slovensku a vyštudovaný historik, Nigel Baker.  

Hovoríme o tom v History podcaste s Martinom Poschom z Historického ústavu SAV

a Dokumentačného strediska holokaustu.

Ako vyzerala každodennosť, boj o prežitie, oslobodenie a návrat k mieru? Ako sa spoločnosť

vysporiadala s kolaborantmi bývalého režimu? A chcela sa vôbec vysporiadať?

V History podcaste o tom hovoríme s historikom Mariánom Uhrínom, riaditeľom Múzea SNP

v Banskej Bystrici.

Časť z nej spravuje Slovenské národné múzeum, ktoré z nich urobilo zaujímavý výber a zostavilo z nich knihu: Veľký malý muž – Milan Rastislav Štefánik.

Pozvanie do History podcastu prijali jej autorky a zostavovateľky Miriam Kuzmíková a Erika Javošová.

Prečo v ňom boli práve slobodné, práceschopné dievčatá z východného Slovenska? 

Ako sa ich rodiny dozvedeli o tom, že ich dcéra je zaradená do transportu?

Kde ich sústredili predtým ako transport odišiel z Popradu?

O čom rozhorčene písal gardista, veliteľ zhromaždiska v Poprade, o podmienkach v ňom?

Odkedy vláda s transportami počítala? 

Prečo za každého deportovaného človeka platila Nemecku 500 ríšskych mariek?

 Aký bol osud lekára, Izáka Kaufmanna, ktorý bol v prvom transporte zaradený tiež a na zozname je uvedený pod číslo tisíc?

Na tieto aj ďalšie otázky v History podcaste odpovedá Ján Hlavinka z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu.

Gabriel, obuvnícky majster, prosí prezidentskú kanceláriu, aby mu nebrali jeho dielňu, pretože je od nej existenčne závislý. Odpoveď nikdy neprišla.

Rozhorčený obyvateľ Trenčína sa obrátil na prezidentskú kanceláriu ohľadom pohostinstva, ktoré vlastní Mária Š – Židovka. A pýta sa, ako je možné, že jej ho už dávno nevzali.

To sú tri z množstva listov, ktoré písali zúfalé obete alebo bezcharakterní ľudia, ktorí sa na ich nešťastí chceli buď priživiť alebo sa aspoň uistiť, že svoj diel nešťastia budú musieť prežiť.

O listoch prezidentovi Tisovi sa v History podcaste rozprávame s bádateľkou a autorkou knihy Slovutný pán prezident, historičkou Madeline Vadkerty, ktorá sa nimi zaoberá roky a prečítala ich v archíve stovky.

Muž s jemnou, peknou tvárou, vyznávač života – jeho radostí, farieb a chutí.

Niekto, o kom by ste povedali, že sa narodil pod šťastnou hviezdou a vďaka tomu tvoril poéziu o láske a nadšenia zo života.

Ján Smrek, vlastným menom Ján Čietek, mal však oveľa viac dôvodov byť zakríknutým, hanblivým človekom, ktorý čaká, kedy ho svet a ľudia zasa zradia, akú ranu mu uštedria – matka sa ho zriekla, narukoval do prvej svetovej vojny, z ktorej sa vrátil psychicky aj fyzicky vyčerpaný.

O Jánovi Smrekovi, jeho neobyčajnom živote, o vydávaní časopisu Elán, o jeho pôsobení na Úrade propagandy počas druhej svetovej vojny, a ďalších peripetiách v ňom, o ktorých sa v učebniciach literatúry nedočítate, sme sa v History podcaste rozprávali s Monikou Kaprálikovou, autorkou knihy Za hranicami provincie a tiež knihy - Komorne o Komornej knižnici, čo bol jeden z projektov činorodého Jána Smreka.

O jej osude, o tom, ako holokaust vnímala, o tom, že považovala za nutné o ňom hovoriť, pripomínať dôvody a najmä dôsledky budeme hovoriť s etnologičkou, odborníčkou na holokaust a blízkou priateľkou pani Hildy Hraboveckej, Monikou Vrzgulovou, etnologičkou z  Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. 

V rozhovore sa dozviete:

- prečo si jej otec myslel, že netreba ukryť, pretože ju do transportu určite nevezmú

- ako vždy pripomínala, že ich bolo tisíc a nie 999 a nechcela, aby sa na tú jednu dievčinu, ktorá zomrela hneď po príchode do Auschwitzu zabudlo

- akú prácu v koncentračnom tábore vykonávala

- ako vnímala, keď tam privliekli aj jej staršiu sestru Lujzu

- čo sa stalo s ďalšími členmi rodiny

- ako vnímala pochod smrti

- ako sa jej podarilo ujsť z Ravensbrücku a ukrývať sa v lesoch až do oslobodenia

Uverili vidine lepšej spoločnosti, ktorú sľubovali komunisti. Aj tak sa jeden z bratov nevyhol niekoľkomesačnému väzeniu a jeho rodina prenasledovaniu zo strany ŠtB.

V History podcaste sme hovorili s Dušanom Čaplovičom, ktorý si spomína na osud svojho otca, bojovníka z Tobruku a neskôr väzňa komunistickej ŠtB a svojich strýkov, z ktorých jedného učili, že je prípustné nútiť gazdov vstupovať do družstva aj tak, že bude ich deti spúšťať vo vedre do studne.  

Pri fotografovaní na povstaleckom území mu niekoľkokrát hrozilo, že ho popravia vlastní, pretože ho považovali za špióna – kto by sa už chcel čo najviac priblížiť k bojom, kto by fotografoval bombardovanie Bystrice z veže hodín na námestí, kto by dobrovoľne prešiel mínovým poľom.

O osude Antona Ivana Székelya, o tom, čo predchádzalo jeho odchodu na povstalecké územie z pracovného tábora pre Židov v Novákoch, aj o tom ako vnímal svoj prínos na zdokumentovaní povstania sa v History podcaste rozprávali s jeho dcérou Líviou Barutovou.

V History podcaste sa budeme rozprávať o tom, ako táto legendárna rozprávka vznikla. Jej filmovú podobu jej totiž pred štyridsiatimi rokmi, prostredníctvom svojej kamery, dal Jozef Šimončič, hlavný kameraman TV JOJ.

V podcaste sa dozviete:

- ktorá scéna filmu bola najnebezpečnejšia

- čo všetko museli vymyslieť, aby vedeli zrealizovať náročné scény s lietajúcim Bandalírom

- ako si poradili s klaustrofóbiou Giulietty Masiny

- čo o Dodovi Šimončičovi povedal jej manžel Federico Fellini

- čo oceňuje na prístupe Juraja Jakubiska

Ako sa ich životy zmenili po februári 1948 a čo ako dieťa počúvala o generálovi Viestovi, sme sa v History podcaste rozprávali s pani Danou Viestovou, vnučkou generálovho brata Dušana a Květoslavy Viestovcov.

Vraždy organizovalo Einsatzkommando 14, ktoré malo sídlo v Banskej Bystrici, no pomáhali im aj členovia 5. poľnej roty Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy.  Pôvodne mali ľudí určených na popravu iba strážiť, no na popud nacistov sa ho aj priamo zúčastnili.

Boli po vojne súdení? Aké tresty dostali a aký nečakaný svedok proti nim svedčil? O masových vraždách v Kremničke, ktoré sú dôležitou súčasťou SNP a našej histórie sme v History podcaste hovorili s Mariánom Uhrínom, riaditeľom Múzea SNP v Banskej Bystrici.

Ján Golian a Rudolf Viest. Akí boli? Prečo boli v čele povstania práve oni? Ako došlo k ich zatknutiu a ako je možné, že dodnes s istotou nevieme ako a kde ich nacisti popravili?

Hosťom History podcastu je historik, riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici, Marián Uhrín. Rozprávala sa s ním Veronika Homolová Tóthová, editorka jojhistory.sk. 

V roku 1941 zostali na slovenských školách tisíce prázdnych stoličiek po študentoch židovského

vierovyznania, ktorí boli zo štúdia vylúčení.

Evanjelické kolegiálne gymnázium v Prešove sa rozhodlo svojím študentom ukázať, kto kedysi sedával na tých nútene prázdnych stoličkách.

Projekt je taký úspešný, že z neho vznikla aj výstava, ktorú si môžete až do 25. októbra 2024 pozrieť v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave.

Tento dátum je zvolený preto, pretože 9.9.1941 začal platiť tzv. Židovský kódex, vládne nariadenie o právnom postavení Židov, ktoré obsahovalo množstvo protižidovských predpisov.

Okrem iného hovorilo aj o pracovnej povinnosti pre ľudí, ktorí boli označení ako Židia, či židovskí miešanci.

Postupne na území vtedajšieho Slovenska vzniklo niekoľko pracovných táborov a pracovných stredísk. Do pracovných táborov boli deportované celé rodiny, čiže v nich žili aj deti. Koľko ich bolo, aký bol ich život v pracovnom tábore, ako sa jednotlivé tábory od seba líšili, v akých povolaniach a od koľkých rokov tam tieto deti pracovali, hovorí v History podcaste Ján Hlavinka z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu.

Fotografie použité vo video verzii podcastu sú zo zbierok Slovenského národného archívu. 

Zúčastnilo sa na ňom viac ako tridsať národov a národností. Jednu z najpočetnejších skupín tvorili Francúzi. V SNP ich bojovalo viac ako 450 a 107 z nich počas bojov padlo. Najznámejšie boje, ktorých sa zúčastnili, boli boje o Strečno v prvých dňoch povstania, ale bojovali počas celého trvania SNP a neskôr aj počas prechodu na partizánsky spôsob boja.

O tom, odkiaľ na Slovensko prichádzali, prečo boli ochotní sa povstania zúčastniť, v akých jednotkách pôsobili, kto im velil a ako si na boje na Slovensku spomínali po rokoch, keď chodili na pietne spomienky k pamätníku na Strečne, hovorí v 24podcaste Didier Rogasik, tlačový atašé na francúzskom veľvyslanectve, bývalý profesionálny vojak, ktorý sa s Francúzmi, bojujúcimi v SNP osobne poznal.

Pri príležitosti 80. výročia SNP, sme sa na niektoré z nich rozhodli zmapovať.

Jednou z dôležitých postáv SNP je vtedajší guvernér Národnej banky, Imrich Karvaš.

Spolu so svojimi spolupracovníkmi vymysleli plán ako na budúce povstalecké územie previezť zásoby

potravín, paliva, zdravotníckeho a iného materiálu a financie.

Ako sa toto jeho odvážne a statočné konanie odrazilo na ňom a na jeho rodine – s manželkou mali tri deti – sa porozprávame s Ľubicou Karvašovou, vnučkou Imricha Karvaša.  

O akú pomoc išlo? Čo vďaka nej mali povstalci k dispozícii? Čo naopak najviac postrádali?  

O tom budeme hovoriť s Martinom Poschom, z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu.

V akej rodine vyrástol, po čom túžil ako mladý lekár, akú pesničku si spieval spolu s pápežom Jánom Pavlom II., ako prežíval svoje väzenia a prenasledovanie počas obdobia neslobody, 24podcastu porozprával František Neupauer, historik Ústavu pamäti národa, ktorý sa so Silvestrom Krčmérym osobne poznal.

Hosťom 24 podcastu bol plk. Miloslav Čaplovič, riaditeľ Vojenského historické ústavu v Bratislave

Dionýz túžil po speváckej kariére, jeho talent však nebol dostatočný. Vyučil sa teda za čašníka.

V 24 podcaste sa o jeho odvahe, odhodlaní a ťažkom osude rozprávame s Jánom Hlavinkom. z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokauste. Ján Hlavinka o Dionýzovi Lenárdovi a jeho polozabudnutom príbehu úteku z Majdanku, koncentračného a vyhladzovacieho tábora stojaceho na okraji Lublinu, napísal knihu.

V podcaste sa dozviete, že Lenárd sa po úspešnom, strastiplnom úteku z Majdanku vrátil na Slovensko. Žil tu pod falošnou identitou a práve tá ho nakoniec prezradila. Vyšetrovatelia však neprišli na to, že je utečencom z koncentračného tábora.  

Dionýz Lenárd ušiel aj z tábora v Seredi, kam ho po súde poslali, utiekol cez zelenú hranicu do Maďarska, odkiaľ sa opäť nelegálne zvládol vrátiť, zapojil sa do SNP, ale v novembri 1944 ho opäť chytili.

Jánovi Hlavinkovi sa podarilo zistiť, akými rôznymi tábormi prešiel a kde je o ňom posledná oficiálna stopa.  

Práve Nové Zámky, ktoré počas vojny patrili Maďarsku, zažili najničivejšie bombardovanie. Prišlo v troch vlnách, to najhoršie 14. marca 1945. 

Prečo práve toto mesto bolo spojencami vybrané na takýto útok? 

Čo sa v meste odohrávalo pred ním a ako sa s tragédiou vyrovnalo?

Prečo dodnes nevieme, koľko ľudí pri bombardovaniach zahynulo? 

Hosťom 24 podcastu bol Marek Hudec, autor knihy Uzol, ktorá zachytáva rôzne vojnové príbehy Nových Zámkov. 

Rozprávala sa s ním Veronika Homolová Tóthová, editorka jojhistory. 

Zemiaky sa na Slovensku a celkovo v Európe udomácňovali len veľmi pomaly. Ľudia sa ich štítili jesť.  

"Prevládal ten názor, že konzumuje sa to, čo z pôdy vyrastie, čo sa ťahá k nebu. To, čo je v zemi, tie korene, to patrí peklu a to sa neje," vysvetľuje Katarína Nádaská. 

Význam zemiakov ohľadom možnosti nasýtenia svojich poddaných rýchlo pochopili panovníci. No odpor voči tejto plodine bol taký veľký, že museli pestovanie zemiakov dať príkazom. 

"Pruský panovník vydal rozhodnutie, že kto odmietne pestovať zemiaky, príde o nos alebo o ucho. A aj sa to dodržiavalo," hovorí Katarína Nádaská. 

Zemiaky boli vnímané ako možnosť obživy pre veľa ľudí a zvierat, ale zároveň sú zodpovedné za jeden z najväčších hladomorov v Európe. 

Vypočujte si množstvo zaujímavých informácií o zemiakoch, ktoré Veronika Homolovej Tóthovej v 24 podcaste porozprávala etnologička Katarína Nádaská. 

Dozviete aj to, koľko kusov zemiakov kedysi ľudia denne bežne jedli. 

Práve on poslal do sveta správu o masakre v Černovej, aj napísal knihu o rasových problémoch v Uhorsku.  

Hosť Tomáša Garriguea Masaryka, či Edvarda Beneša, má dnes na Slovensku iba jednu pripomienku – bustu na budove mestského úradu v Ružomberku. A pred pár rokmi Slovenská pošta vydala známku s jeho podobizňou.

Používal pseudonym Scotus Viator, Škótsky pútnik, no občianskym menom sa volal Robert Wiliam Seton-Watson.

Vypočujte a pozrite si 24 podcast o tomto výnimočnom človeku, ktorý všemožne podporoval vznik Československa. Veronika Homolová Tóthová o ňom hovorila s veľvyslancom Spojeného kráľovstva na Slovensku, Nigelom Bakerom, ktorý je vyštudovaným historikom.  

No v Bratislave vyšli študenti do ulíc na protestný pochod už 16. novembra. Prechádzali mestom od vtedajšieho Mierového námestia cez Námestie SNP, Hviezdoslavovo námestie, kde si pripomenuli Sviečkovú demonštráciu z roku 1988, položili kvety pred budovou Univerzity Komenského, na schodoch, kde sovietsky okupanti v roku 1968 zabili Danku Košanovú a došli až pred vtedajšie ministerstvo školstva, kde žiadali o slobodu vo vyučovaní, nové skriptá, dobrovoľnú vojenskú službu, ale najmä slobodu a demokraciu. Tam ich zablokovala Verejná bezpečnosť so známymi dlhými bielymi obuškami.

O tom ako tento protest vznikol, kto boli iniciátori a aktéri tohto prejavu odvahy a vzdoru, aj o tom, či sa to, o čo žiadali, a prečo riskovali minimálne vyhodenie zo štúdia, dá dnes vysvetliť mladým ľuďom, sa Veronika Homolová Tóthová rozprávala s Milanom Novotným, jedným z organizátorov študentského protestného pochodu zo 16. novembra 1989. 

John Sehmer bol súčasťou britského výsadku WINDPROOF počas Slovenského národného povstania. Po náročnom ústupe do hôr ho v zrube nad Polomkou zajali a transportovali do koncentračného tábora Mauthausen. Spolu s ďalšími britskými a americkými spravodajskými dôstojníkmi ho mučili a nakoniec zastrelili.

Na oboch mužov doma čakali ich malí synovia.

O desiatky rokov neskôr prišli na Slovensko, aby zistili informácie o svojich otcoch a poklonili sa ich pamiatke. Pamiatku hrdinov, ktorých osud je sčasti navždy spätý aj so Slovenskom.

Stretol sa s nimi Pavol Vitko, dlhoročný publicista a autor literatúry faktu, ktorý sa zaoberá vojenskou históriou.

Aké tie stretnutia boli, čo o svojich otcoch vedeli, čo sa dozvedeli až na Slovensku a aký odkaz nám posielajú, vyrozprával Veronika Homolovej Tóthovej, editorke jojhistory.sk. 

Odišiel aj so staršou sestru, vo vrecku mali plány na výstavbu syrárne z ovčieho syra. Z tých nakoniec po vypuknutí vojny nebolo nič.

Klamal o svojom veku, aby ho vzali do armády. Keď na to prišli, jeho sestra napísala veliteľstvu list, na základe ktorého mu povolili zostať.

Bol pri jednom z najväčších úspechov československých vojakov počas druhej svetovej vojny – so spolubojovníkmi potopili nemeckú loď SS-Alsterufer, ktorá viezla strategickú surovinu, wolfrám.

Rádiotelegrafista a strelec, vojnový veterán západného odboja Ivan Otto Schwarz.

O jeho neobyčajnom osude, o tom ako sa do Československa aj so svojou láskou vrátil, a ako z neho znova odišiel, aj ako predával staré autobusy, hovorí v 24podcaste Pavol Vitko, autor knihy Pokoriteľ Alsterufera, ktorý sa s Ivanom O. Schwarzom roky stretával.

Zhovárala sa s ním Veronika Homolová Tóthová.

Postupne ale jednotlivé redakcie, ktoré bežne vysielali, vysielať prestávajú. Ľudia strhávajú značky, aby sťažili postup okupantov, píšu na steny heslá, stavajú sa na odpor. A aj novinári sa snažia v tej ťažkej, neprehľadnej situácii spoločnosti dodať informácie, upokojiť, pomôcť. Niektorým sa to darí aj po obsadení ich redakcie vojakmi, vysielajú utajene z rôznych miest.

Československému rozhlasu, štúdiu Banská Bystrica sa darilo vysielať celý deň 21.augusta 1968. Keď ich štúdio v noci obsadili vojaci, presúvali sa po rôznych miestach až do 2.septembra 1968.  Jedným z redaktorov, ktorí prinášali správy a chodili do terénu zisťovať, čo sa kde deje, bol v augustových a septembrových dňoch roku 1968 aj vtedy 23-ročný Fedor Mikovič.

V 24podcaste sa s ním rozprávala Veronika Homolová Tóthová.

Obeťami holokaustu nie sú len tí, ktorí počas neho zahynuli vo vyhladzovacích táboroch, či z inej príčiny. Obeťami sú aj tí, ktorí prežili. Napríklad tak, že sa režimu postavili na odpor, keď na to dostali príležitosť.

O jednej takejto obdivuhodnej žene sa dnes budeme rozprávať. Narodila sa v Poľsku, na Slovensku vyštudovala medicínu, stala sa chirurgičkou, no zakrátko aj väzenkyňou v Ilave aj v Novákoch.  

Zúčastnila sa Slovenského národného povstania, v ktorom sa však podľa jej spomienok, ktoré spísala v knihe Ako na cudzej svadbe, nie vždy medzi spolubojovníkmi cítila pre svoj pôvod vítaná.

O Hele Volanskej, jej príbehu odvahy a odboja, aj o tom ako žila po vojne, hovorí Ján Hlavinka z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu. 

Vyslali na naše územie svojich agentov, ktorí mali rôzne úlohy. Jednou z najdôležitejších, bolo nadviazanie rádiového spojenia s povstaleckým územím.

Osud viacerých členov týchto výsadkov bol tragický – potýkali sa s nedôverou okolia, ale aj priamou zradou domácich, ktorá spôsobila napríklad smrť člena výsadku Courier 5, Františka Hollého.

Agent operácie Karas bol zatknutý spolu s generálmi Viestom a Golianom a dvaja z troch členov operácie Manganese boli zastrelení nemeckou jednotkou

Odkiaľ na Slovensko tieto výsadky prichádzali?

Aký výcvik mali a ako ovplyvnili priebeh povstania?

V 24podcaste o tejto téme hovorí Martin Posch, z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu.

Zo zajatých slovenských vojakov sa vyformovala 2. československá paradesantná brigáda. Vypočujte si príbehy štyroch jej členov, s ktorými sa stretol publicista Pavol Vitko.

Miestom, kde môžete naraziť na vagón, ktorý slúžil cisárovi Františkovi Ferdinandovi a neskôr sa stal kanceláriou, či na salónny, krásnymi drevenými intarziami zdobený vagón Miklósa Horthyho, ktorý československá vláda na konci vojny zhabala a využívali ho ešte aj komunistickí predstavitelia, až po vagón, v ktorom sa stretli Dubček s Brežnevom. 

Dozviete sa aj, dokedy na Slovensku fungovali parné rušne, prečo sa lokomotívy začali odlišovať farebnými pásmi, ale aj to, že bez dobrovoľníkov by sme zachraňovať staré vlaky nevedeli. 

Vypočujte si podcast s Michalom Tunegom, riaditeľom Železničného múzea Slovenskej republiky, kde sa o vlakoch a vláčikoch dozviete oveľa viac. 

Sú totiž spojené s československými vojakmi a vojnovými veteránmi. Tými, ktorí boli ochotní za obnovu Československa a jeho slobodu a demokraciu bojovať v zahraničí, na západnom fronte.

Ich pamiatku zachováva Pamätná asociácia za slobodných Československých veteránov.

Kto a kedy ju založil? Prečo má priamo v názve slovo „slobodný“, ako aj osudy viacerých z československých vojnových veteránov, si priblížime s Martou Majerčík, medzinárodnou tajomníčkou Pamätnej asociácie slobodných československých veteránov, ktorá má anglickú skratku MAFCSV.

Niekto ju začne riešiť už v zime, urobí si zoznam, čo chce na dovolenke vidieť, zažiť, či ochutnať.

Iní sa rozhodnú na poslednú chvíľu kam pôjdu a ďalších chodia roky na to isté miesto.

Téma dovoleniek je aj častou témou konverzácie medzi priateľmi, kolegami, či známymi.

Odkedy však na tie naše dovolenky chodíme?

A kam sme na ne najčastejšie začali chodiť?

O začiatkoch dovoleniek, obľúbených miestach, či úplne odlišnom spôsobe prípravy garderóby na dovolenku kedysi a dnes bude v 24 podcaste hovoriť historička a etnologička Katarína Nádaská.

V akom veku bolo dievča považované za súce na vydaj?

Museli mať veno aj chudobné dievčatá?

Aká bola priemerná dĺžka života v období druhej polovice 19. storočia?

V aktuálnom vydaní podcastu sa budeme zhovárať o rodine, slovenskej rodine v histórii a o tom, čím žila.

Pozvanie do 24podcastu prijala Katarína Nádaská, historička a etnologička. Rozprávala sa s ňou Veronika Homolová Tóthová, editorka @jojhistory.sk.

Ako sa pod úspešnosť operácia podpísala aj tzv. Ghost army, Armáda duchov?

A vie sa vôbec, koľko čechoslovenských vojakov pochádzajúcich zo Slovenska sa

vylodenia a následných bojov zúčastnilo?

Hosťom 24podcastu bol Martin Posch z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu. Rozprávala sa s ním Veronika Homolová Tóthová.

Stretli sa až tesne pred koncom vojny, kedy sa zasa ona zamilovala do neho na prvý pohľad. Pri treťom rande sa počas vychádzky vzali, no na druhý deň ráno on odlietal naspäť do Československa. Ona za ním prišla až o pol roka. Mikuláš a Margaret Grofčíkovci.

V prípade manželov Petrákovcov trvalo odlúčenie celú vojnu – pán Anton spoznal pani Rudolfínu krátko pred začiatkom vojny, no keďže odmietol slúžiť štátu, ktorý bol spojencom nacistov, ušiel a vo Veľkej Británii pôsobil napríklad ako inštruktor výsadkárov, zúčastnil sa vylodenia v Normandii, obliehal Dunkerque a za svoju statočnosť získal vyznamenanie od maršála Montgomeryho.

Tretím príbehom je príbeh manželov Žbirkovcov, ktorí sa zoznámili v pube. A to tak, že pán Šimon Žbirka pani Ruth nepozval na drink, pretože sa bál, aby ho neodmietla, ale vypil ten jej, aby ju iste zaujal. Čo sa mu aj podarilo.

Hosťom druhej časti 24podcastu „Láska vo vojne a po nej“ bol opäť publicista Pavol Vitko. Rozprávala sa s ním Veronika Homolová Tóthová.

Kedy s tým začal?

Ako je možné, sa mu to darilo až do konca vojny, aj keď bol niekoľkokrát zatknutý, práve preto, že sa gestapu jeho snahy nepáčili?

Kto zostavil slávny Schindlerov zoznam a prečo z neho boli niektorí ľudia vyškrtnutí a nahradení inými?

Bol Schindler osobne v Auschwitzi, aby vyjednal prepustenie transportu žien z jeho továrne, ktorý tam poslali? Alebo za seba poslal svoju milenku?

Z akého dôvodu dali väzni zamestnaní v Schindlerovej továrni jeho manželke prezývku Anjel z Brnenca?

Príbeh Oskara Schindlera je však v skutočnosti ešte zložitejší, v niektorých častiach nejednoznačnejší a obchádza ďalšiu dôležitú postavu tohto príbehu – Oskarovu manželku Emíliu Schindlerovú.

Vypočujte si príbeh o tom ako sa z ľahkovážneho mladého muža, ktorého vylúčili zo školy, bol niekoľkokrát súdne trestaný a pre jeho životný štýl ho v rodných Svitavách nazývali Schindler – švindler, stal záchranca stoviek ľudí.

A aký podiel na tom celom mala jeho manželka Emília.

Hosťom 24 podcastu je Monika Němcová, historička z Mestského múzea a galérie vo Svitavách, kde sa Oskar Schindler narodil 28.4. 1908, ciže pred 115 rokmi. 

Geto bolo vypálené, ľudia, ktorí nezahynuli priamo v ňom alebo sa im cez kanalizáciu nepodarilo ujsť do lesov, boli deportovaní do koncentračných a vyhladzovacích táborov.

Kto boli vedúce osobnosti povstania? Kto jednému z nich, Marekovi Edelmanovi, ktorý ako jeden z mála vďaka úteku prežil, na výročie povstania desaťročia posielal kyticu narcisov?

Veliteľ nacistických jednotiek, ktoré v gete zasahovali, Jürgen Stroop, bol počas Norimberského procesu odsúdený na trest smrti. Bol však následne vydaný do Poľska, kde ho súdili opäť a vo väzbe sa stretol s politickým väzňom nového, komunistického režimu Kazimierzom Mocarskim – z ich rozhovorov v cele vznikla kniha Rozhovory s katom.

V 24podcaste sa Veronika Homolová Tóthová rozprávala s historikom Jánom Hlavinkom, ktorý pôsobí na Historickom ústave SAV a v Dokumentačnom stredisku holokaustu aj o tom ako geto vzniklo, koľko ľudí v ňom bolo väznených, pred akou dilemou stáli rodičia malých detí, a aj čo predchádzalo povstaniu v januári 1943.

Na koho do smrti spomínal a ďakoval za záchranu života Augustín Hasidlo, ktorý pri bojoch na Dukle prišiel o ruku?

Ako vzniklo priateľstvo medzi rozvážnym Ivanom Ottom Schwarzom a prchkým bitkárom Miroslavom Štípom?

O kamarátstve v ťažkých časoch vojny, o pripomínaní pamiatky svojho kamaráta, o záchrane života, či o podpore aj dlho po skončení vojny prišiel v troch zaujímavých príbehoch porozprávať Veronike Homolovej Tóthovej do 24 podcastu Pavol Vitko.

Mladý muž zo skromných pomerov, ktorého otec bol niekoľkokrát za prácou v Amerike, či Argentíne.

Odhodlaný vojak, ktorý už v roku 1939 zo Slovenska, kde sa mu nepáčilo správanie gardistov, ušiel, aby bojoval za obnovu slobodného, demokratického Československa. V týchto dňoch si pripomíname 111. Výročie jeho narodenia.

Vypočujte si podcast o tomto odvážnom presvedčenom Čechoslovákovi. Dozviete sa o jeho rodičoch, súrodencoch, o jeho vojenskej kariére, úteku do Poľska a následných bojoch vo Francúzsku, výcviku vo Veľkej Británii, zoskoku do Protektorátu, pri ktorom sa zranil, ale aj o ľuďoch, ktorí parašutistom pomáhali a bez ktorých by atentát vykonať nevedeli.

Povieme Vám aj to ako reagoval Gabčíkov otec, keď mu v júni 1942 oznámili, že jeho syn zahynul a prečo Ferdinanda Gabčíka chceli za jeho slová na dva týždne uväzniť.

Hosťom Veroniky Homolovej Tóthovej bol v 24 podcaste Martin Posch, ktorý pôsobí na Historickom ústave SAV a v Dokumentačnom stredisku holokaustu.

Netušili kam ich vezú, verili, že tam budú pracovať.

Nevieme presne, koľko z nich prežilo a dočkalo sa oslobodenia, ale historici najčastejšie uvádzajú, že ich mohlo byť asi dvadsaťpäť.

Čo ich pri príchode čakalo, aké podmienky vládli v tábore, kedy začali aj tieto dievčatá zo Slovenska stavať Birkenau, ako ich miestni privítali, keď sa po vojne vrátili.

Na všetky tieto otázky v 24 podcaste odpovie historik Martin Korčok, vedúci Múzea holokaustu v Seredi, ktorý sa s viacerými preživšími stretol a s niektorými z nich nakrútil aj krátke dokumentárne filmy. V podcaste si budete môcť vypočuť autentické výpovede Hildy Hraboveckej, Laury Špánikovej a Edity Grosmanovej.

S Martinom Korčokom sa rozprávala editorka @jojhistorysk Veronika Homolová Tóthová.  

Čo znamená výraz arizácia? Koľko ľudí židovského pôvodu bolo počas deportácií zo Slovenska odvlečených? Máme si tieto historické fakty pripomínať, alebo je už čas na ne radšej nespomínať? Odkiaľ čerpáte informácie o holokauste? Toto sú niektoré z otázok, ktoré boli súčasťou reprezentatívneho prieskumu “Ľudácka slovenská republika 1939-1945 a holokaust v kolektívnej pamäti slovenskej spoločnosti”.

Prieskum bol prezentovaný pri príležitosti vyhlásenia samostatnosti Slovenska, ktoré sa udialo 14. marca 1939.

V 24podcaste výsledky tohto prieskumu prezentuje historik z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu, Ján Hlavinka.

Okrem jednotlivých otázok s Veronikou Homolovou Tóthovou bližšie rozobrali napríklad tzv. prezidentské výnimky, či proces arizácie.

To si ho však prišlo vyzdvihnúť a tvrdými výsluchmi z neho dostali dôležité informácie o výcviku parašutistov v Anglicku.

Viliama Gerika priviezli aj pred kostol v Resslovej ulici v Prahe, aby identifikoval Jozefa Gabčíka, Jana Kubiša, či ostatných parašutistov.

Postupne Gerik robil všetko preto, aby ľudí, ktorých mu gestapo kázalo kontaktovať nejakým spôsobom upozornil, že mu nemajú veriť. Nacisti ho preto poslali do koncentračného tábora v Dachau.

Dožil sa tam oslobodenia a nesnažil sa ujsť. Sám sa prišiel prihlásiť úradom, aby svoju kolaboráciu vysvetlil a očistil svoje meno.

Keď videl, že to nebude také jednoduché, z väzby ušiel, no zakrátko ho chytili.

Súdili ho spolu s Karlom Čurdom, na základe zrady ktorého bol odhalený úkryt Gabčíka, Kubišaa ďalších piatich parašutistov. Čurda za to dostal odmenu 500-tisíc ríšskych mariek a s gestapom aktívne spolupracoval. Bol zodpovedný za smrť, či prenasledovanie ďalších ľudí.

Viliama Gerika aj Karla Čurdu odsúdil súd na trest smrti obesením.

Gulagmi prešli a aj v nich zahynuli tisíce Čechoslovákov. Presné čísla dodnes nevieme.

Ako a prečo sa vôbec cudzí štátni príslušníci dostávali do týchto táborov?

A prečo sa stávalo, že ich po odpykaní trestu, či po amnestii niekedy Československo nechcelo prijať späť?

O týchto témach sa v 24podcaste budeme rozprávať s Petrom Juščákom, publicistom, spisovateľom, ktorý sa tejto časti našich dejín venuje už desaťročia.

Asi nikto iný na Slovensku sa nerozprával s toľkými vojnovými veteránmi ako on.

Zaznamenal osudy desiatok frajerov, ako im hovorí, ktorí bojovali v druhej svetovej vojne - na západnom, či východnom fronte alebo v Slovenskom národnom povstaní.

Z jeho článkov a statusov je vždy cítiť ako si ich odvahu a statočnosť váži.

Hosťom 24 podcastu je Pavol Vitko, novinár, publicista, venujúci sa zaznamenávaniu osudov vojnových veteránov.

Ako oslobodenie prebiehalo?

Ako si naň spomínali samotní väzni alebo aj vojaci Červenej armády?

Čo v tábore našli?

Kedy Auschwitz prestal prijímať ďalšie transporty?

Prečo sa nezachovali žiadne budovy z tábora Auschwitz-Monowitz, ktorý bol zriadený pri továrni Buna, v ktorej väzni vyrábali syntetickú gumu?

Zostávajú ešte nejaké historické dokumenty utajené v archívoch?

Aj na tieto otázky odpovedal v podcaste o oslobodení tábora Auschwitz Ján Hlavinka, riaditeľ Dokumentačného strediska holokaustu a historik Historického ústavu SAV.

Existujú albumy fotografií zo všetkých pracovných táborov pre Židov.

Sú to však propagandistické snímky, ukazujú prikrášlenú realitu. Používali sa na propagačné účely, ale zároveň zachytávajú aj páchateľov – gardistov, ktorí v tábore pôsobili.

Hosťom 24 podcastu je Ján Hlavinka z Dokumentačného strediska holokaustu a Historického ústavu SAV.

Fotografie použité v podcaste pochádzajú zo zbierok Slovenského národného archívu, z fondu "Ministerstvo vnútra, 1938 – 1945, židovské pracovné tábory".

A zároveň hlásala, že Židia pracovať nechcú a štát ich to naučí. Tak vznikli pracovné strediská a tábory, kde boli títo ľudia väznení a pracovali zadarmo. Ich výrobky si objednávali bežní ľudia – kabelky, opasky, metly, uniformy pre železničiarov, nábytok, tehly, betónové prefabrikáty, ale aj hračky.

V tejto časti podcastu sa budeme rozprávať o tom, aké podmienky panovali v Seredi a prečo ju bývalí väzni tábora rozdeľujú na tzv. prvú a druhú Sereď. Hosťom 24podcastu je Matej Beránek, historik z Múzea holokaustu v Seredi.

Likvidačný tábor Sobibor postavili blízko dnešných poľsko-bieloruských hraníc.

Fungoval relatívne krátko – od mája 1942 do októbra 1943, kedy ho po úspešnej vzbure, počas ktorej väzni zabili viacerých dozorcov a podarilo sa im z tábora ujsť, nacisti zrovnali so zemou.

Historikovi Jánovi Hlavinkovi sa podarilo identifikovať aj jedného Slováka, ktorý Sobibor, vďaka šťastiu a náhode prežil.

Dlho o ňom existovalo veľmi málo a nie veľmi kvalitných fotografií. To sa zmenilo pred dvomi rokmi, kedy boli na verejnosti prezentované fotografie, ktoré pochádzali z pozostalosti zástupcu veliteľa tábora, Johanna Niemanna, ktorý bol jedným z nacistov, ktorých väzni pri vzbure zabili.

Práve na jeho fotografiách sa objavil aj John Demjanjuk, ktorý na súde roky tvrdil, že nikdy v Sobibore neslúžil.

Hosťom 24 podcastu je Ján Hlavinka z Dokumentačného strediska holokaustu a Historického ústavu SAV.

Ako ten proces vyzeral?

Kam si deportovaní ľudia počas prvých transportov mysleli, že smerujú?

Aká bola realita deklarovaného vysťahovania za prácou?

Čo pomohlo k ukončeniu prvej vlny transportov v októbri 1942?

Kto mal na starosti druhú vlnu od septembra 1944?

Hosťom 24 podcastu je Matej Beránek, historik z Múzea holokaustu v Seredi.

V ďalších častiach podcastu sa budeme venovať koncentračnému táboru Sobibor, kde zahynulo najviac ľudí deportovaných zo Slovenska a podrobne rozoberieme aj pracovné a sústreďovacie tábory Sereď, Vyhne a Nováky.